Prípravy na rozlúčku so zosnulými baníkmi vrcholia

V Handlovej vrcholia prípravy na verejnú rozlúčku s 20 obeťami banskej tragédie z pondelka 10. augusta vo východnej šachte Bane Handlová.

 

Uskutoční sa vo štvrtok 20. augusta o 16.30 h na Námestí baníkov. Postavili tam už tribúnu, na ktorej však budú umiestnené iba veľké fotografie všetkých zosnulých baníkov a banských záchranárov. Smútoční hostia budú stáť pod tribúnou. Bude tam aj priestor na prejavenie úcty zapálením sviečok, kahancov alebo položením kvetov.

Občania, priatelia a známi obetí tak môžu urobiť už od 12.00 h a podpísať sa aj do kondolenčných kníh. Pred rozlúčkou bude koncertovať Spolok dychovej hudby Handlová, v ktorej hrá mnoho bývalých i súčasných baníkov. Účasť na rozlúčke už potvrdil prezident SR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Robert Fico. Zloženie parlamentnej delegácie ešte nie známe, uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.

Prítomní budú pozostalí a príbuzní všetkých obetí, dovedna takmer 200 ľudí. Budú mať vyhradené miesta na sedenie. Rozlúčku otvoria starodávnou baníckou klopačkou, ktorou v minulosti zvolávali baníkov fárať. Po krátkych príhovoroch primátora mesta Rudolfa Podobu a generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Hornonitrianskych baní Prievidza Petra Čičmanca prečítajú aj charakteristiky všetkých tragicky zosnulých baníkov a banských záchranárov.

Rozlúčiť sa s nimi prídu aj zástupcovia baníckych spolkov a cechov z bývalých slovenských baníckych miest. V poradí druhé celoslovenské stretnutie týchto cechov a spolkov, uchovávajúcich banícke tradície, sa totiž malo uskutočniť počas osláv Dňa baníkov a storočnice priemyselnej ťažby uhlia na Slovensku, ktorá sa začala práve v Handlovej.

Oslavy pripravované na 4. a 5. septembra, ako aj všetky sprievodné podujatia však mesto a Hornonitrianske bane kvôli tragédii zrušili. Na záver rozlúčky zaznie banícka hymna sprevádzaná čestnými salvami. Po spoločnej verejnej rozlúčke budú nasledovať individuálne pohreby, ktoré si budú podľa ich priania samostatne organizovať príbuzní obetí.

 

3.Strana

Pes za milión

Veľký, ťažký a uslintaný. Mastin je taký škaredý, až je pekný. Uniesli domáceho maznáčika! Únos z koterca.

Znie to priam neuveriteľne. A čo potom informácia, že kto ho nájde a privedie naspäť majiteľovi, dostane odmenu desaťtisíc eur (301 260 korún)? Nie je to vtip. Koncom minulého roka sa neznámi páchatelia vlámali do príbytku neapolského mastina Peppina v chovnej stanici Schloss Velden v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko a jedenapolročného mohutného psa - vysoký je 75 centimetrov a váži 85 kilogramov - ukradli. Peppino vlani vyhral titul európskeho šampióna, preto nečudo, že jeho pán, chovateľ Günther Struckl, je ochotný za tento vzácny exemplár vyplatiť takú nevídanú odmenu. Cenu svojho miláčika odhaduje na dvadsaťpäťtisíc eur (753 150 korún). „Páchatelia museli byť profesionáli, pretože dokázali odlákať Peppina z ohrady, v ktorej boli ďalší traja psi,“ povedal Günther Struckl pre rakúsky Kurier. „Pracovali zrejme na objednávku nejakého zahraničného chovateľa. Vychovať takéhoto šampióna je totiž veľmi ťažké.“

Drahý špás: Neapolský mastin patrí v súčasnosti medzi najdrahšie plemená. „Na prvé šteňa šetril môj otec pol roka,“ hovorí slovenský chovateľ Vladimír Závadský zo Zvolena. „Šteňa z dobrej talianskej chovnej stanice s rodokmeňom stojí tisíc až tritisíc eur (30- až 90-tisíc korún). Cena dospelého psa s kvalitným rodokmeňom, úspešného na výstavách, sa môže vyšplhať aj na tridsaťtisíc eur (903 780 korún).“ Ukradnutý pes s dokonalou stavbou tela a so znakmi plemena bude podľa neho najpravdepodobnejšie slúžiť na plodenie dokonalých šteniat a vylepšenie chovu. Alebo mu v nejakej ďalekej krajine niekto podhodí sfalšovaný rodokmeň. „Blízko nášho regiónu by to nešlo. Tieto psy sú svojské, nepodobajú sa tak, že by toho svojho majiteľ niekde na výstave nespoznal,“ vysvetľuje.

Antický tank: Vladimír Závadský má momentálne tri neapolské mastiny: trojročné Iza Glover a Ajvy Kudýš a šesťmesačného Ariana Jordan-Dogs. Hoci niekto by ohŕňal nos nad ich mohutnou vráskavou hlavou, ovisnutou kožou, krvou podliatymi očami a neustálym slintaním, on na ne nedá dopustiť. Ich prapredkovia slúžili kedysi ako bojové psy rímskych legionárov a zápasili s gladiátormi v arénach. Potom ich dlhé roky chovali sedliaci a noční strážcovia pod Vezuvom v okolí talianskeho Neapola. Na stráženie, ale aj na obľúbené psie zápasy. Hovorilo sa im „veľký pes malých ľudí“. Dnes ich nazývajú „tank antiky“. V štyridsiatych rokoch 20. storočia sa po okolí Neapola potuloval chovateľ Piero Scanziani a od sedliakov odkupoval šteňatá, ktoré sa mu najviac pozdávali. V roku 1946 osem svojich psov prvýkrát predviedol na výstave v Castel dell’Ovo ako jednotný typ. O tri roky neskôr vyšľachtil svojho vysnívaného psa Guaglina, ktorý je zapísaný v plemennej knihe ako prvý mastino napoletano. Psy vtedy uznali ako samostatné plemeno. „Neapolské mastiny dnes vyzerajú úplne inak ako vtedy, plemená sa vyvíjajú. Teraz sú psy vráskavejšie, väčšie, mohutnejšie. Keby Guaglin prišiel dnes na výstavu, možno by ho vyradili zo súťaže,“ uvažuje Vladimír Závadský. Mladé plemeno so starobylými koreňmi chovatelia stále vylepšujú a „dolaďujú“ jeho genetické nedostatky.

Genetická pohroma: Tieto mohutné psiská, ktoré môžu vážiť aj osemdesiat-deväťdesiat kíl - istá chovateľka mala dokonca stodvadsaťkilového obra -, sú geneticky veľmi náchylné na problémy s kĺbmi, takzvanú dyspláziu. „Najviac postihnuté psy nemôžu vo vyššom veku už ani stáť a chodiť a je lepšie ich utratiť,“ vysvetľuje Vladimír Závadský. „Teraz sa psom bežne kĺby röntgenujú a páriť by sa mali len jedince s najnižším alebo nulovým stupňom dysplázie - len tak sa môže táto genetická chyba v budúcnosti eliminovať. Ďalší problém je časté otočenie žalúdka. Pri tomto plemene má taký rýchly priebeh, že chovateľ ani nestihne spozorovať, že zviera niečo trápi, a pes za pár hodín uhynie.“

Len pre trpezlivých: Ani chov neapolského mastina nie je najjednoduchší. Je to náročný pes, už svojou veľkosťou a povahou predurčený len pre chovateľa, ktorý ho dokáže zvládnuť a fyzicky si s ním poradiť. Nie je pre každého a už vôbec to nie je domáci maznáčik do bytu. Gravidita sučky je náročná, obyčajne sa rodí veľký počet šteniat, niekedy až dvanásť. Ak chovateľ nechce riskovať život sučky, volí radšej cisársky rez ako prirodzený pôrod. Prvé týždne treba na malé dohliadať vo dne v noci, lebo ťažká sučka ich môže v spánku zaľahnúť a zadusiť. Ešte pred samotným krytím však majitelia psov s rodokmeňom, ktoré splnili predpísané podmienky na vzhľad, musia požiadať kynologický klub o krycie povolenie. Až potom sa môže „ísť na to“. Samozrejme, krytie nie je zadarmo. Chovateľ psa si za napárenie kvalitným „borcom“ zapýta najčastejšie cenu jedného šteňaťa, teda asi tisíc eur (30 126 korún). Čím kvalitnejší otec, ktorý zbiera na súťažiach ocenenia, tým viac si jeho majiteľ pýta.

Modré: Psy boli pôvodne tmavého sfarbenia. Niekto do línie pravdepodobne prikrížil modrú nemeckú dogu a modrá, teda sivá farba sa ľuďom tak zapáčila, že teraz sú najrozšírenejšie modré neapolské mastiny. Objavujú sa už aj nové farby. Napríklad bledosivá, podobná sfarbeniu holubov, alebo hnedá. Keďže „malé“ rastú rýchlo a do ťažkej hmotnosti, potrebujú aj kvalitnú stravu. „Ak chovateľ v prvom roku zanedbá stravu a dostatočný prísun vitamínov, hlavne vápnika a fosforu, onedlho mu bude pes chodiť po lakťoch,“ upozorňuje Vladimír Závadský. Dodáva, že toto plemeno nie je vhodné na kšefty s cieľom rýchleho zbohatnutia. Vychovať dobrého a správne stavaného psa je poriadna fuška. Najväčší cveng dodnes nemá ocenenie zo svetovej súťaže, ale titul taliansky národný šampión na súťaži v prapôvodnej vlasti tohto plemena.

4.Strana

Prvý pes

Obamovci si vybrali nevyhnutného člena prezidentskej rodiny

Rozkošný, primerane veľký, neuveriteľne inteligentný, milý, oddaný, ochotný čeliť nebezpečenstvu a navyše skvelý plavec. Týmito vlastnosťami sa môže pýšiť portugalský vodný pes, pre ktorého sa zo stoviek plemien rozhodol prvý pár Ameriky, manželia Obamovci. Štvornohý miláčik by mal do ich rodiny pribudnúť už v apríli a tým naplnia nielen sľub daný svojim deťom, ale aj predstavu o dokonalej americkej rodinke. Ponechať totiž Biely dom bez psa po vyše sedemdesiat rokov udržiavanej tradícii by bol škandál.

Naplnenie sľubu:

Šteniatko sľúbil Barack Obama svojim dcéram Sashi a Malii ešte počas volebného obdobia. Slovo mal dodržať v prípade, že zasadne do prezidentského kresla. Po víťazstve však Obamovci riešili iné problémy a ako vyhlásila prvá dáma, chcú sa ako chovatelia psa správať zodpovedne, a preto si ho zaobstarajú, až keď sa usadia v Bielom dome.
Po dlhom hľadaní nakoniec padla voľba na portugalského vodného psa a prezidentove dcéry by ho najradšej mali doma hneď teraz. Preháňať po záhradách Bieleho domu sa s ním budú až v apríli, keď sa vrátia z prázdninového výletu.

Ideálny:

Čím ich táto na Slovensku takmer neznáma rasa zaujala? Ako rodina uviedla, okrem toho, že nie je priveľký ani primalý a je dobre cvičiteľný, je vhodný aj pre ich dcéru Maliu, ktorá trpí alergiou a psia srsť by ju mohla dráždiť.
„Tieto psy sú veľmi milé a inteligentné a v Amerike veľmi populárne,“ hovorí Zuzana Kubicová, majiteľka českej chovnej stanice Mokrý bandita, zameranej práve na portugalského vodného psa. „Američania ho využívajú, kde môžu,“ dodáva milovníčka psov, ktorá si prvého „portugalca“ zaobstarala z Holandska a veľmi rýchlo zistila, že toto plemeno, ktorého pôvod siaha do staroveku, sa môže pochváliť skvelými vlastnosťami.

Rozdielne trendy:

Ideálna veľkosť portugalského vodného psa je 54 centimetrov a hmotnosť 19 až 25 kilogramov, sučky sú o čosi menšie. Toto plemeno má zväčša čiernu, hnedú, čierno-bielu alebo hnedo-bielu srsť. Na starom kontinente platia pre túto rasu iné výstavné podmienky než v USA. „Európsky štandard povoľuje pri kombinácii čierno-biela a hnedo-biela len tridsať percent bielej farby v srsti. Američania uznávajú takzvané partikolory, kde je základ biela farba, na ktorej sú čierne alebo hnedé fľaky a nezáleží na tom, aké množstvo tmavej farby je v srsti,“ poukazuje na niekoľko rozdielov Z. Kubicová.
Aj na frizúry majú iný pohľad v našich končinách a za oceánom. „V Európe je uznávaný klasický leví zostrih, keď je vyholený zadok a na chvoste sa nechá chochol. V Amerike zas uznávajú strih retriever, teda srsť je po celej dĺžke tela skrátená rovnomerne,“ dodáva odborníčka. Je viac než pravdepodobné, že Obamovci sa budú pridržiavať americkej psej módy.

Žiadny pudlík:

Ako hovorí Z. Kubicová, portugalský vodný pes patrí u nás medzi drahšie plemená, ale, žiaľ, nie medzi najpopulárnejšie. Nielenže je málo známy a mnohí si ho mýlia s pudlíkom, ale navyše aj tí, ktorí o ňom už počuli, majú obavy z absolvovania zdravotných testov vzhľadom na vrodenú genetickú poruchu. „Táto rasa sa testuje na progresívnu retinálnu atrofiu,“ dodáva odborníčka. Ide o chorobu, ktorá postihuje svetlocitlivé bunky sietnice a môže sa končiť slepotou.
Na Slovensku, podobne ako v Poľsku, nie je ani jedna chovná stanica, v Rakúsku len jedna a v Nemecku dve. Česi však majú dokonca tri aktívne stanice a dve sa pripravujú na prvý vrh. Aj keď medzi okolitými krajinami veľkú konkurenciu nemajú, cena za výstavné šteniatko je oveľa nižšia než v zahraničí. „Je to okolo pätnásťtisíc českých korún. V Európe je bežná taxa okolo tisíc eur,“ hovorí Z. Kubicová. Najviac ju však teší, že ľudia si k tejto rase pomaly hľadajú cestu. „Veľký záujem prejavujú prisťahovalci z Ameriky alebo Anglicka, pretože oni toto plemeno dobre poznajú,“ hovorí milovníčka „portugalcov“ a dodáva: „Samozrejme, urobila mi radosť správa o tom, že sa preň rozhodol aj americký prezident. Viac ľudí sa začína pýtať, ako ten psík vlastne vyzerá a akú má povahu.“

5.Strana

O mačke..

Mačka domáca (Felis silvestris f. catus) je už niekoľko storočí domestikovaný poddruh mačky divej.

Po svojich predkoch zdedila vynikajúci zrak a sluch, k lovu dokonale prispôsobené telo. Ešte prednedávnom bola mačka neodmysliteľnou súčasťou každého vidieckeho domu. S rozvojom civilizácie je ale tohto vidieckeho prostredia čoraz menej a mačka stráca svoje postavenie úžitkového domáceho zvieraťa. V mestách sa pre svoju reprodukčnú schopnosť a pre potenciálne nebezpečenstvo prenosu toxoplazmózy a rozličných parazitov stáva nevítaným problémom. Na druhej strane je vďaka relatívne nenáročnej starostlivosti a schopnosti dodať príbytku teplo domova čoraz obľúbenejším domácim zvieraťom

O psíkovi...

Na základe početných archeologických nálezov z rôznych kútov sveta je pes považovaný nielen za prvé domestikované zviera, ale aj za prvé zviera, ktoré človek cielene choval. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný (lat. Canis familiaris palustris Rütimeyer), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená špicov, pinčov a teriérov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a ktorý dostal meno Canis familiaris Inostranzewi. Skupina dogovitých psov sa odvodzuje ešte aj dnes od predka nazvaného Canis familiaris decumanus. Z doby 4000 až 5000 rokov pred Kr. pochádza pes bronzový (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať ovčiarske psy. Najmladším psom má byť Canis familiaris intermedius, z ktorého sa zvyknú odvodzovať dnešné duriče a pudle.

Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom, pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a pomáhal pri love.

6.Strana

Inzeráty

Predám šteniatko-kríženec tervuerena a westíka

Pohalvie:Pes  Kontakt-Flub-Admin

7.Strana

Tak to bolo na tento týždeň všetko priateľia viem že ste čakali viac ale toto je len prvé číslo časopisu tak sa tešte na druhé.

8.Strana